Prieskumy verejnej mienky a analýzy finančného správania Slovákov opakovane ukazujú smutný trend. Väčšina populácie drží svoje úspory na bežných účtoch, kde ich každý rok neúprosne znehodnocuje inflácia. Keď sa analytici pýtajú, prečo ľudia nezhodnocujú svoje prostriedky efektívnejšie, odpoveď je takmer vždy rovnaká. Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Amundi je najčastejším dôvodom, prečo ľudia nezačali investovať, práve to, že nemajú dostatok peňazí. Tvrdí to až 64 percent tých, ktorí neinvestujú. Tento argument znie logicky v dobe vysokej inflácie a rastúcich cien energií, no pri bližšom pohľade na matematiku zloženého úročenia sa ukazuje, že ide skôr o psychologickú bariéru než o reálny ekonomický problém.
Väčšina ľudí totiž podľa odborníkov podceňuje silu malých krokov. Ak sa povie investovanie, predstavia si sumu sto alebo dvesto eur mesačne, čo je pre mnohé rodinné rozpočty nepredstaviteľná položka. Čo ak by však stačila výrazne nižšia suma? Zoberme si modelový príklad mladého človeka, ktorý práve začal pracovať. Má dvadsať rokov a rozhodne sa, že obetuje iba 20 eur mesačne. Túto sumu nastaví ako trvalý príkaz do globálneho akciového indexového fondu a viac sa o ňu nestará. Nerobí žiadne zložité analýzy, nesleduje správy, jednoducho nechá trh pracovať celých 45 rokov, až kým nepôjde do dôchodku.
Priemerný historický výnos amerického akciového trhu po očistení o infláciu sa dlhodobo pohybuje okolo ôsmich percent ročne. Ak by tento dvadsaťročný človek investoval spomínaných 20 eur mesačne počas 45 rokov pri priemernom ročnom zhodnotení 8 percent, výsledná suma by mnohým vyrazila dych. Z vlastného vrecka by za ten čas vložil len 10 800 eur. Vďaka sile zloženého úročenia, kde sa úroky zhodnocujú ďalšími úrokmi, by však na jeho účte vo veku 65 rokov svietila suma presahujúca 105 000 eur. Z dvadsiatich eur mesačne sa tak stala suma, ktorá by mu umožnila výrazne si prilepšiť k štátnemu dôchodku. Tento príklad jasne dokazuje, že problémom nie je nedostatok peňazí, ale nedostatok trpezlivosti a disciplíny.
Ak by niekto investoval dvojnásobnú sumu, dostal by sa až na úroveň 210-tisíc eur. A pri stovke mesačne by to bolo viac ako pol milióna. Ide pritom už o sumy očistené o infláciu.
Najväčším nepriateľom investora nie je trh, ale odkladanie začiatku investovania. Ľudia často hovoria, že začnú investovať, až keď budú zarábať viac, až keď splatia hypotéku alebo až keď odrastú deti. Čakanie na lepšie časy je však z matematického hľadiska devastačné. V investovaní platí, že jeden rok v mladosti má hodnotu niekoľkých rokov v strednom veku. Peniaze potrebujú čas na to, aby sa mohli nabaľovať ako snehová guľa. Čím dlhšia je dráha, po ktorej sa guľa kotúľa, tým je na konci väčšia. Ak túto dráhu skrátite o desať rokov, na dobehnutie zameškaného budete musieť investovať násobne vyššie sumy, čo už naozaj môže bolieť rodinný rozpočet.
Kto vyhrá: Usilovný oneskorenec alebo lenivý študent?
Aby sme demonštrovali brutálnu silu času v porovnaní so silou peňazí, pozrime sa na súboj dvoch fiktívnych investorov, nazvime ich Peter a Tomáš. Obaja chcú mať v 65 rokoch čo najviac peňazí, no zvolia úplne odlišnú stratégiu.
Peter začne investovať hneď, ako nastúpi do prvej práce vo veku 20 rokov. Investuje 100 eur mesačne, no robí to len desať rokov. Keď dovŕši 30 rokov, prestane posielať peniaze, ale to, čo už našetril, nevyberie. Nechá to na investičnom účte pracovať ďalších 35 rokov, až kým nedovŕši 65 rokov. Celkovo teda zo svojho vrecka vložil 12 000 eur.
Tomáš si vo svojich dvadsiatich rokoch užíva život a peniaze míňa. Spamätá sa až vo veku 30 rokov, keď začne investovať rovnakých 100 eur mesačne. Na rozdiel od Petra však investuje poctivo každý jeden mesiac až do svojich 65 rokov. Investuje teda nepretržite 35 rokov. Zo svojho vrecka vložil celkovo 42 000 eur, čo je tri a pol krát viac ako vložil Peter.
Výsledok tohto preteku je pre väčšinu ľudí šokujúci. Pri predpokladanom priemernom ročnom výnose 8 percent by Peter, ktorý investoval len chvíľu v mladosti a vložil zlomok peňazí, mal na konci približne 270 000 eur. Tomáš, ktorý drel a odkladal peniaze 35 rokov, by mal na účte približne 230 000 eur. Peter vyhral o 40 000 eur, hoci investoval o 30 000 eur menej. Dôvodom je, že jeho peniaze, hoci ich bolo menej, mali k dispozícii extra desať rokov na to, aby sa úročili. Prvých 12 000 eur sa stihlo rozmnožiť niekoľkonásobne viac, než Tomášove vklady v neskoršom veku.
